GARGAMEL – Fotografia vznikla v roku 2017 – v starom sklade za Texikomom, bez okien, v spine, vykaloch, medzi potkanmi a smradom, ktory mi dvihal zaludok. Na to aby som urobil s tymito ludmi niekolko zaberov som si ich musel ziskat, co po pravde ja problem nemam.
Staci ked ste prirodzene empaticky a ked si ludi vypocujete, a co je dolezite, ked ludi neskatulkujete. Oni vycitia Vas skutocny zaujem. BTW na toto su uzasne ako lakmusovy papierik deti.
A tak po niekolkych navstevach a debatach som ho odfotil…. A potom som sa prestal venovat socialnej tematike, lebo sam som bol socialny “pripad” a musel som sa zastabilizovat…
Minuly rok presne o takomto case, ked som sa zacal citit pocas Covidu neprospesny pre spolocnost a zbytocny, som sa opat zacal venovat socialnym skupinam a zacal som ich navstevovat a snazil som sa im aspon materialne pomahat. Naplnalo ma to a prinasalo mi to energiu, ktoru som dalej medzi ludim siril. Viedli sme rozhovory a padlo slovo aj na Gargamela a dozvedel som sa, ze kratko po foteni ho zachytil vlak v Rybarpoli a na mieste bol mrtvy. Stalo sa mi asi to co sa mu malo stat a on jednoducho mal tuzbu odist a tak si tu tuzbu privolal. A tak to malo byt.
Ja sa pamatam, ze tento clovek ma velmi zaujal. Mal zvlastny vyraz v ociach, ako keby jeho oci videli nieco ine co som videl ja. Ako keby sa dival uz vtedy do inej reality, ktora v jeho existencii mala kratko nastat. Bol trochu ako male dieta. Ale ked sme pred smrtou, tak sa tak trochu stavame malymi detmi, vraciame sa tam odkial sme prisli.
To mi pripomenulo mojeho otca par dni pred smrtou ked sme sa rozpravali v nemocnici a on bol tiez ako male dieta a ja som aj vtedy citil bliziaci sa zaciatok niecoho uzasneho pre neho.
A tak to v zivote aj v smrti je.
Mnoho ludi ma strach zo smrti. Mnoho ludi na tuto temu nechce hovorit. Mnoho ludi to povazuje za Tabu a mnoho ludi smrti nerozumie.
Malokto je pripraveny umriet.
Musi to byt asi mimoriadne silna osoba, ktora si povie, ze v tomto okamihu keby umrela, tak nicoho nelutuje, pretoze zila podla svojich predstav a nikomu vedome neublizila.
Minuly rok, ked som hrozne unaveny po 1500 km jazde z hranic Ukrajiny isiel v noci domov a ledva som videl, v aute mi na plne pecky hrala Madonna a mal som dve moznosti, tu kratsiu odbocit a par kilometrov by som bol na Moravsko/Slovenskej hranici alebo pokracovat asi 300 km domov.
Rozhodol som sa pokracovat domov z mnohych dovodov a vtedy som si uvedomil, ze moj zivot je neskutocne krasny a naplneny uzasnymi ludmi, skusenostami, zazitkami, radostou, priatelstvom a laskou a ze ak by som teraz za volantom zaspal a niekde sa vyvalil, tak bol by som stastny za to vsetko co ma postretlo a nicoho by som nelutoval.
Na Smrt som pripraveny, i ked viem, ze este ten cas neprisiel.
A ked pride, tak ho privitam s ocakavanim 
www.erzv.com