Rok 2017 a ja som absolutne nevnimal nejaky arabsky svet, ale zase pravda je, ze ked sa zacal stavat najvyssi mrakodrap sveta Burj Khalifa, tak som si povedal, ze ho musim navstivit.
Netusil som, ze ho navstivim ako umelec. A zvlast s fotografiou naheho Jezisa pijuceho Coca Colu… v arabskom svete..
Tak sa vsetko tak nejako zvrtlo a kamarat mi ponukol, ze mi to zafinancuje, ze tam jednoducho pojdeme, ze to stoji za to. Bol som s tou fotografiou vo finale, a mal som uz vztah s Daliborom. A teda moja podmienka bola, ze musi aj on, inak nejdem. A tak sa stalo.
Leteli sme do Dubaja. Z Budapesti. Uzivali sme si to maximalne vdaka mojemu kamaratovi, za co mu moc vdacim. Cesta, pobyt…. vsetko….
Co bolo zvlastne, tak bola velka recepcia v Burj Khalifa, hotel Armani… bola velkolepa, ako na mensieho Oscara, ale napriek tomu som sa prechadzal v obleku a s poharom vina sam pri umelom jazere a fontane. Vtedy som mal pocit, ze som niekde v inom svete, a ze mozno by pri mne mal byt niekto, ale nebol i ked bol vlastne niekde tam vo vnutri…. Neviem to vysvetlit. Bol to zvlastny pocit akejsi pychy a zaroven akehosi smutku….
Ten Dubaj bol extremne ryhly. Ale stihol som sa vykupat v perzskom zalive. Vysalel som sa ako male dieta. Sam, i ked som sam nebol.
Je to zvlastne, ked clovek je sam ale pri tom nie je…