Často sa stretávam, či už vo fitku alebo v živote, že mnoho chalanov a mužov sa snažia upozorniť na seba práve maskulinitou, tým že zdvihnú ťažké váhy, tým že sa vyburcujú aj keď nie je dôvod a nie je pre koho. Iba pre seba. A obhajujú to tým, že zdolávajú svoje limity.
Že dokázali zdvihnúť 110 kg v mŕtvom ťahu a tým sa zrazu stavajú mužmi. Chlapmi.
Ale ono to tak nefunguje.
Správny chlap nie je o svaloch, i keď samozrejme krásne mužské telo je niečo iné ako prekypujúce tukmi, ale muž je mužom svojou osobnosťou.
A ta sa rodi.
Pestuje.
Svojimi názormi.
Postojom k zivotu.
Skusenostami….
Tým že nepapagájuje niekoho slova, že nepočúva shity typu marketingových raperov, tým že nekopíruje veci po majorite. A určite nie tým, že sa odfotí s bradou a sekerou ale poslať ho do lesa bolo by nešťastie 
. Muž je mužom rozhodnutím za ktorým si stojí. Pevným pohľadom kde máte jasno kým je. Vyzretostou. Tým že sa môžete o neho oprieť. Tým, že ma v mnohých veciach jasno a keď nie nemá problém sa opýtať a priznať že nevie. A hlavne, že je sám sebou a nie dnes modrý a zajtra ružový 
A nie len tým že postavi veľký dom. Kúpi si luxusne SUV, a pokial na to nema, tak aspon turuje motor, nech vsetci pocuju, pripadne kupi si velke plemeno psa….
A potom su tu muzi, ktori sa neboja ukazat empatiu, slzy, a namiesto velkeho psa maju male maciatko a nemaju problem s tym…