Písal sa rok 1976. Mal som 10 rokov keď sa mi do rúk prvý krát dostala LP platňa Waterloo. Bolo to na skriňovom gramorádiu, veľkom ako prasa, ktoré si moji rodičia kúpili z výhry v Športke. Kúpili ho viac menej pre mňa, pretože si nepamätám žeby oni alebo moja sestra počúvali platne. Trochu odbočím, mňa na tomto prístroji fascinovalo akési “magické oko” ktoré sa pohybovalo keď ste na rádiu ladili stanice. Úplne ma to dostalo, až tak, že samozrejme to by som nebol ja, ak by som zariadenie zo zadu neotvoril. Zazrel som tam nádhernú štruktúru lesklých dierkovaných plechov, súčiastok ale hlavne … elektrónky, ktoré nádherne svietili. Podotýkam, že všetko som otváral pod prúdom a zapnuté, až kým mi oco parične nevysvetlil, že ak chcem niečo takéto otvoriť musám to odpojiť zo zásuvky. Nezakázal mi rozoberať. Prikázal mi to najprv odpojiť, a tak ked som neskor rozoberal televízor, tak som ho odpojil zo siete. Mimochodom ten televízor bol hnusný drevený a ja som bol fascinovaný dizajnom elektrospotrebičov v nemeckom Neckermanne a tak som socialistický televízor rozobral aby som ho mohol nastriekať striebornou farbou a potom zložiť. Keď sa naši vrátili z práce, tak chvíľu im rvalo kým si to všimli, a nakoľko ma poznali už veľmi dobre, tak bolo zbytočné ma naháňať po byte. Otec sa opýtal či som mal TV vypnutý zo siete a odmietal ten strieborný TV pozerať. Teda odmietal ho predo mnou, ale inak ho pozeral…. Ale teraz spať k ABBA 🙂
Od prvej platne Waterloo som sa tej melodie a interpretov nedokázal v hlave zbaviť. Spieval som s nimi foneticky s hlavou nad točiacou sa LP platňou. Boli ako droga. Začal som chodievať do predajne OPUS, kde pracovala postaršia veľmi elegantne vyzerajúca dáma. Začalo to v mojich 10 rokoch a chodil som tam každý druhý týždeň až do mojich 15 rokoch, keď som odišiel študovať na strednú umelecko priemyselnú školu do Bratislavy. Do predajne OPUS som chodil za jedným jediným účelom, opýtať sa, či už vyšla ďalšia platňa ABBA. Viete si predstaviť trpezlivosť tej postaršej dámy? Ono vlastne videl som už vo dverách jej pohľad a pochopil som, že nová ABBA dnes ešte nie je, ale tá pani ma vždy pozvala do vnútra a rozprávali sme sa a ona mi púšťala iné LP platne. Ale aké bolo moje prekvapenie a ohromná radosť keď som v jej očiach už od dverí videl tie potmehúcke iskričky? Pamätám sa na moju reakciu. Vykríkol som NIEEE a ona ANO a ja NIEEE a ona opäť ANO. A keďže vždy prišli iba dve LP platne, nikdy ich nevyložila do výkladu, jednu odložila mne pod pult, kým vyžobrem od rodičov 120 Korún československých, čo bolo vtedy celé imanie. Druhú si isto nechala pre seba do zbierky. A takto sa to opakovalo takmer každý rok. Vďaka ABBA som sa naučil trpezlivosti. Vedel som, že keď vydajú platňu a bude sa predávať aj v Československu, tak ju budem mať a už nezáležalo či za rok alebo za dva. Ale veril som, vedel som a urobil by som preto aby som ju mal všetko.
Pamätám si, že v roku 1982, krátko pred mojími narodeninami mi prišla obálka zo Švédska. Úplne som šalel. Ako malé dieťa. Keď som ju otvoril bola tam fotografia ABBA a vlastnoručné podpisy členov. Do teraz ju mám. A takéto nadšenie z niečoho čomu sa dlho venujem a je to úplne jedno čo, mi ostalo až do teraz. Som vďačný, že som ako dieťa stretol skupinu ABBA, že ma naučila trpezlivosti a spontánnosti. Vďaka ABBA som sa naučil fotografovať, pretože v tom čase v socialistickom režime nevychádzali články a fotografie o zahraničných kapelách a keď sa začal v kinách premietať film ABBA The Movie, tak som tam samozrejme išiel z analogovým fotoaparátom a fotil som na kinofilm. Nie jeden krát. Nie dva krát. Ale každý deň v týždni keď sa film premietal. A potom doma s otcom v kúpelni som na zväčšováku robil fotografie. Vývojka a ustalovač a sušička. A tie fotky mám doteraz <3
1 reply on “Trpezlivosť a ABBA”
Ahoj, toto je komentár.
Pre správu, úpravu alebo mazanie komentárov si pozrite sekciu Komentáre na nástenke.
Profilové obrázky komentujúcich sprostredkúva služba Gravatar.