V starej gréckej mytológii sa duša toho, kto zomrie, musí pobrať do záhrobia, do krajiny, kde vládne boh Hádes. Hranicou medzi životom a smrťou je rieka Styx, cez ktorú ho na svojom člne prevezie boží prievozník Cháron. Tomu treba zaplatiť zlatou mincou, a ten, kto ju nemá, bude blúdiť po brehu rieky ďalších sto rokov…….. Ale aj za nášho života sa častokrát stane, že prievozník Cháron nás prevezie z jedneho ostrova na druhý.
Príde práve vtedy keď to najmenej čakáte a neviete si už dať rady. Čakáte veľmi dlho na niečo, na niekoho. Milujete niekoho tak neskutočne, že meníte svoj vlastný život a svet, v niečo čo ste nikdy nechceli. Nemôžete zaspať, nechutí Vám jesť, nemáte chuť ísť ďalej…. a potom príde Cháron. Zoberie Vás na svoju loďku. Nastúpite na ňu preto, pretože tento boží prievozník zacloní všetko pozemské. A on Vás bezpečne prevedie na druhý breh…..
Keď vystúpite na druhej strane, a Cháron sa začne od Vás vzdialovať a bude postupne miznúť v nejkonečnej hmle, tak aj keď Vám veľmi zovrie srdce a máte pociť ako keby Vám išlo roztrhnúť hruď, pretože ste mali chvílu pocit, že Cháron pri Vás ostane, tak verte, že všetko je tak ako má byť.
Padnete na breh a dívate sa na miznúcu siluetu na lodke, čakáte, že sa ešte raz otočí, ale neurobí to. Svoju úlohu vo vašom živote si božský prievozník splnil…