21.Augusta 2022 a ja sa takto pred 55 rokmi o par mesiacov narodím, predčasne…
Už ako malé dieťa som nemal rád, a priam neznášal ľudí, ktorí sa mi snažili niečo proti mojej vôli … niečo… čokoľvek… Od názorov, cez jedlo, hračky a podobne. Ako dieťa som vnímal týchto ludí inak. A pamätám sa, že som ich ľutoval…Dnes to už viem vysvetliť, vtedy nie, vtedy mi to prišlo ako z mojeho pohľadu samozrejmé a nepochopitelne, že tí ľudia nevedia to, čo som vedel ja…
Pamätám sa, keď sme začali na základnej škole preberať zemepis, to bol asi 5 ročník. Možno. Ako prvé som si vtedy nalistoval mesto New York, a teda Spojené štáty. Absolutne ma nebralo nejaké Madarsko, Polsko, a nedajbože Sovietsky Zvaz. Pamatám sa, že už vtedy som si povedal, že ten mrakodrap, ktorý sa mi tak moc páči (Empire State Building) raz navštívim… a všetci sa mi smiali. Aby som si to lepšie vizualizoval, tak som doma jednu časť detskej izby natrel na čierno a bielou namaloval práve ten Empire a vedla neho letiaci Boeing 747. To boli zaciatky 80 rokov. Cierna stena. … Dostal som ohromne pokarhanie od rodičov ale zaroveň pochvalu, že som to tak krásne namaloval. Čierna stena a rok 1981 … asi….
Pamätám sa na prvú diskoteku. Bol som osmak, a bolo to niekde na Rovni v Bielom dome. A vtedy prvý krát traja Agresori si ma z diksoteky počkali a kúsok pred domom ma zmlátili. Dokopali. Z nosu mi tiekla krv… Mali pocit, že ich ohrozujem a boli traja na mňa. A za tú bitku som sa už nikdy nemal ukázať na tej diskotéke. Lenže chlapci sa zmýlili. Samozrejme na tú diskotéku som ďalej chodil. A čo bolo veľmi vtipné, bolo to, že jedného z nich som stretol asi po 20 rokoch v banke a keď ma videl, tak sklopil zrak.
Mladí ľudia už nevedia, ako to vtedy bolo. Keď človek zo ZS chcel ísť na nejakú strednú, tak musel mať odporúčania, musel mať dobrý kádrový profil, alebo ako sa ta pičovina volala… A ja už ako siedmak som vedel, že budem umelec a teda že pojdem na umeleckú priemyslovku do Blavy. Ako ôsmak, som vypĺňal prihlášku a učiteľka, ktorá robila rozdelienia v rámci stredných škôl, zámerne mi povedala aby som školu vyplnil ceruzkou… a tým sa to začalo. Iná škola a ministerská výnimka, a keď sa na to pišlo, tak som za tou veľmi dôležitou súdružkou prišiel do jej kabinetu a ako 14 ročný človek som jej povedal asi túto vetu: “Ak nechcete mať problem, tak do konca 9 teho ročníka ma už nebudete skúšať, a na konci na vysvedčení mi dáte jednotku!”.
V Bratislave na štúdiách Strednej umeleckopriemyselnej škole som mal zažil niekoľko pokusov šikanovania na internáte. Bol tam jeden velmi sympatický chalan, volali ho Indián, ktorý si ma “obľúbil” , bol silný, sexuálne dosť práťažlivý a ja som mal byť jeho submisív, ale v tom sa trochu pomýlil. Keď zistil, že i napriek hrozbám a bitke, sa nevzdám a bojujem, tak sám to vzdal. A pamätám sa, že do konca štúdia ma rešpektoval, ako mnohí ďalší, a tí čo nie, tí mi boli vždy u riti. Ale mal som pri sebe vždy tých silnejších, ktorých sa iní obávali.
A tak to bolo v mojom živote stále… a napokon až k dnešnému dňu ostávajú pri mne ľudia, ktorí majú zväčša obrovskú charizmu, náboj, ktorí majú nastavené hranice, ktorí vedia čo chcú a hlavne… ktorí si veria, a nepotrebujú sa na niečo hrať. A takých ľudí síce mám pri sebe, ale je ich málo… o to viac si ich mimoriadne vážim…
A práve dnes, 21.augusta… prečo píšem o Agresoroch.
Ak sa podvolíte agresii, ak budete submisivni, tak agresor to využije. Váš STRACH. Ak ale ukážete, že ten STRACH nemáte, tak Agresor nemá šancu. Agresor využíva vaše slabe sebavedomie. A Agresora treba hnať preč z Vášho života. Z vašej vlasti. Preč. Vo Vašom súkromnom živote stačí často krát keď takého človeka si prestanete všímať, ale v živote to tak úplne nefunguje… jednoducho musíte prejaviť odvahu, odpor a silu… a častokrát slová na to nestačia….