Tomuto životu a svetu, aký ho poznáme, a do ktorého sme sa narodili, patrí láska, rovnako ako nenávisť, smútok, šťastie, radosť, entuziazmus, zrodenie života a smrť, empatia, príťažlivosť, sexualita, rodičovská láska, súcit, objatie, bozk, zelená tráva, jarný vánok, modrá obloha, šumiaci les, tečúca rieka, azúrové more, studený sneh….. To všetko a ešte viac patrí k nášmu svetu. AI nič z toho nepotrebuje. Ani umenie, ktoré nás cely život obklopuje v akejkoľvek podobe. AI nepozná nerozhodnosť a omyly. Nikdy nebude mať cit a empatiu ktorá je pre ľudstvo tak dôležitá. Ku všetkému okolo nás. Pretože iba sucitný človek dokáže skutočne milovať. AI už dávno prekonala svojeho tvorcu a je len otázkou času, kedy začne rozhodovat o tom čo si kúpite, ako strávite večer, aký film si pozriete, ako budete vyzerať na Instagrame, aké fotografie bez fotoaparátu si urobíte, aký zážitok bez zážitku budete zdieľať na sociálnych sieťach, akú udalosť vytvorí … a to je len v plienkach. Nič z toho popísané tu hore nebude AI potrebovať a za okamih príde čas keď AI nebude potrebovať ani človeka a ani modrú oblohu. Ani narodenie dieťaťa a ani bozsky orgazmus.
Nič.
Vôbec nič.